Daniela

autor:: johny45

rubrika:: poviedky

Daniela

Zrkadlo v kúpeľni a kachličky okolo vane zarosené, z vody stúpa horúca para, ktorá sa na mojom tele premieňa na malé kvapky. Áno, takto to mám rada. Milujem, keď po mne steká pena zo sprchového gélu. Mám to skoro tak rada, ako keď po mne steká lavína mužského semena. Áno, som perverzná. Strašne perverzná, ale na tom predsa nieje nič výnimočné. Pri myšlienke na chutné mužské semeno si vždy zájdem aspoň dvoma prstami do dierky medzi nohami a maznám sa sama so sebou. Zasúvam a vysúvam a masírujem a robím vo vani veľké vlny...

Keď som sa ráno zobudila, zistila som, že som vo svojej obrovskej posteli zasa sama. Nechápem, ako je to možné. Vlastne, možno trocha tuším. Muži sa ma boja. Som príliš krásna, príliš inteligentná a príliš nezávislá. Chlapi chcú mať vždy všetko pod kontrolou. Chcú byť vždy navrchu, vždy múdrejší, silnejší... My ženy im väčšinou dávame ten pocit, akí sú úžasní, pritom v skutočnosti vieme, že to tak nieje. Ale ja som iná. Poviem každému hneď všetko na rovinu. Preto pri mne strácajú ilúzie a ich ego sa scvrkáva do veľkosti malého hrášku. A tí namyslení krásavci, ktorí majú príliš málo rozumu, aby sa ich ego mohlo zmeniť, tí sa môžu iba priblblo usmievať a slintať, keď s nimi flirtujem. Bože, niektorí by mali pri sebe nosiť kvantá papierových vreckoviek. Sú ako malé deti, ktoré treba po jedle utierať.

V lete spávam iba v bielych saténových nohavičkách. Samozrejme, občas ich vymením za iné, červené, ale mám rada, keď ich ovoniam a cítim svoj pach. Som iná. Veľmi rada sa hrám sama so sebou a vzrušuje ma moja vôňa. Vstala som z veľkej postele a postavila sa pred veľké zrkadlo v spálni. Som pekná. Tie krásne štíhle nohy, boky a zadok presne na objatie, brucho štíhle, ale nie chudé, prsia akurát veľké a pevné. Tmavé vlasy, hnedé oči, výška tak na pritúlenie. Rada stojím takto ráno aspoň chvíľu pred zrkadlom. Niekedy sa pred ním sama seba jemne dotýkam a vzdychám a predstavujem si rôzne veci.

Biele nohavičky som vymenila za čierne sexi tangáče, prsia som zahalila čiernou podprsenkou. Na nohy som natiahla čierne sieťované pančuchy, to mužov nesmierne rajcuje, a čiernu sukňu. Potom nasledovala biela blúzka s rozopnutým gombíkom, aby bolo vidieť to, čo má byť vidieť, čierne topánky na nižších podpätkoch a čierne sako. Hodila som na seba rýchly make-up, ružový trblietavý rúž, a najdlhšie mi trvalo, kým som svojou novou riasenkou dosiahla požadovaný efekt. Nikdy nepochopím, prečo niektorí muži majú krajšie riasy bez toho, aby s nimi niečo robili a my ženy, aj keď sa snažíme, nikdy ich nemáme také dobré.

Vyšla som z bytu, pri dverách schytila čiernu kabelku a zamkla dvere. Zamierila som hneď do prvej kaviarne blízko môjho bydliska. Sadla som si na barovú stoličku k pultu. Nevidela som nikoho, kto by obsluhoval. Zrazu sa spod pultu vynorila nejaká mladá ženská s hnedými kučeravými vlasmi, červeným koženým sakom a rovnakou sukňou. Ešte som ju tu nevidela obsluhovať. Myslím, že je to majiteľka baru, veď v takom oblečení by to ani obyčajná čašníčka nemohla byť. Asi jej niekto vypadol a nezohnala narýchlo náhradu.
„Čo to bude madam?” Madam? To sa snáď s koňom zrazila. Tak mi ešte nikto nepovedal. Ale je pekná tá mladá. A tak pekne mi povedala. Ako rada by som jej dala po tom jej vypuklom zadočku. Alebo sa s ňou pohrala jazykom...
„Dáte si niečo?“ Áno, teba, chcela som povedať. Niesom síce žiadna lesba, ale raz za čas sex so ženou nezaškodí. Žena vie presne, čo tá druhá potrebuje. Nestará sa o seba, ale o to, aby partnerka dosiahla ten najlepší orgazmus. V tom je rozdiel medzi mužmi a ženami. „Áno, jednu kávu bez mlieka, jednu lekvárovú šišku a popolník.“

Káva bola celkom rýchlo a pri nej na malom tanieriku už ležala veľká, bohato ocukrovaná šiška. Odpila som si z kávy, odkusla zo šišky a na nose a ústach mi zostali stopy práškového cukru, ktoré som musela odstrániť svojim obratným jazykom. Vovnútri sladkej pochúťky bolo hojne lekváru. Keď som sa znova napila kávy, všimla som si pri malom stole v rohu priemerne oblečeného muža v stredných rokoch, ktorý na mňa pozeral. Preložila som si pravú nohu cez ľavú, nech sa má na čo pozerať. To čumíš, čo? Opäť som zahryzla do šišky a na ruku mi vyliezol krvavočervený lekvár. Začala som si oblizovať lepkavé, sladké prsty, jeden po druhom, pekne pomaličky a s chuťou. Ten chlap zo mňa nevedel spustiť oči. Posledný lepkavý prst, prostredník, som oblízala tak, že som vyplazila celý jazyk. Chlapík sa postavil a rýchlym, čudným krokom odišiel na záchod. Čo sa ti stalo, ty môj chudáčik... Dúfam, že tam je aspoň toaletný papier... Dojedla som, zapálila som si cigaretu a zaplatila. Keď som ju zahasila, z mužského záchoda stále nikto nevyšiel. Mrkla som na krásnu ženskú, ktorá ma obsluhovala a odišla som. Asi sa nevie spraviť. Možno mu to tak dlho trvá. To je u chlapov dosť netypické, ale zase je to výhoda pre ženy, viac si užijú...

Zamierila som do veľkého nákupného centra. Možno si aj kúpim niečo na seba. Keď som vošla dovnútra, na dlhej chodbe sa pohybovalo minimum ľudských bytostí. Niektorí totiž ani na ľudí nevyzerali. Hneď na začiatku ma oslovil nejaký úchyl. Mal na sebe dlhý hnedý kabát. Určite má pod ním rozopnutý poklopec a trčí mu z neho jeho malý vták.
„Ahoj zlatko. Tak čo, pohráme sa trošku?“
„Ty si sa asi s koňom zrazil, choď sa urobiť na záchod.“ Odpovedala som mu bez zvýšenia hlasu.
„Ale no tak, nechceš sa pohrať s mojim Vendelínom?“ Vychádzali vlhké slová z jeho chlípnych úst. Nato mierne odkryl svoj dlhý kabát a medzi nohami sa mu naozaj hompáľalo niečo malé. Vendelín? Ha, Vendelín? To je čo za meno? Tí chlapi sú strašní, berú svojho vtáka, ako druhého človeka, ako najlepšieho priateľa. A niektorí majú naozaj rozum vo svojom neschopnom úde. Niektorým chudákom sa dokonca od všetkého toho vzrušenia a stresu ani nepostaví. Už som to zažila, je to naozaj na smiech.
„Možno keby si ho mal väčšieho, ty magor.“ Už ma táto konverzácia naozaj nebavila, tak som radšej išla ďalej a vošla do obchodu s oblečením.

V obchode boli boli dve mladé predavačky a jeden mladý predavač. Prehrabávali sa tam iba dve pipky, ktoré určite nemali celý deň nič iné na práci, iba si kupovať nové oblečenie. Všímala som si toho predavača, ktorý mal krátke čierne vlasy a celkom pekný zadok. Nemal síce žiadnu extra vysokú, alebo vyšportovanú postavu, ale niečo ma na ňom priťahovalo. No nevedela som prísť nato, čo to bolo. Prešla som ku spodnému prádlu, kde si ma všimol a išiel pomaly za mnou. Do oka mi padli ružové čipkované nohavičky, ktoré som si na prvý pohľad zamilovala.
„Môžem vám nejako pomôcť?“ Zaznel mi jeho príjemný hlas spoza chrbta. Otočila som sa s nohavičkami v ruke. No zrejme by si mi mohol pomôcť, ale neviem, či práve tu.
„Čo stoja?“ Vystrela som ich k nemu, skoro som mu ich zavesila na nos.
„Myslím, že okolo štyristo korún, ale niesom si istý, nieje tam cenovka, môžem sa ísť opýtať. Ale tieto sú naozaj exkluzívne, máte dobrý vkus.“
„Ty máš jebavé oči.“ Vystrelilo zo mňa. Áno, mal krásne, neskutočne modré oči. Vtom sa jeho výraz tváre zmenil na maximálne nechápavý a prekvapený. Zrazu celkom onemel.
„Musím si ich vyskúšať.“ Prerušila som to ticho, ale jeho výraz sa zmenil na ešte nechápavejší. Veď kto už si v obchode skúša nohavičky. Viem, že je to úplná blbosť, ale som už taká. Keby som to povedala predavačke, určite by ma vyhodila, že čo si to dovoľujem, veď spodné prádlo sa nesmie skúšať.
„Nech sa páči, kabínka.“ Ukázal na malý priestor s veľkým zrkadlom, zakrytý závesom. Stále sa tváril nejako čudne.
„Môžete mi prísť pomôcť?“ Raz som mu vykala, raz tykala, ale on to určite vôbec nepostrehol. Bola som už za závesom a ružové nohavičky na mne vyzerali naozaj skvostne. Mladý predavač odhrnul záves, ja som ho za ním zatiahla, dala som si dole nohavičky a prikázala mu: „Vylíž ma.“ On ani chvíľu neváhal, akoby to bola jeho najsvätejšia povinnosť a začal robiť jazykom neskutočné veci. Bolo to úžasné, ale nestačilo mi to. Už som mu chcela rozopnúť nohavice, keď vtom celý záves spadol, mladý naňho zrejme stúpil a stiahol ho. Obidve predavačky a dve nakupujúce pipky okamžite zaregistrovali slabý zvuk padajúceho závesu a kochali sa pohľadom na ženu bez sukne a nohavičiek, ktorá mala jednu nohu položenú na malej stoličke, ktorá bola v kabínke celkom iste pre iné účely a mladého muža, ako pri nej kľačí. Chlapec zrazu celý zčervenal a nevedel, čo má robiť. Ja som si pokojne obliekla sukňu, schovala moje čierne tangáče do kabelky a vykráčala z predajne. Všetci predstierali záujem o spadnutý záves a mladík sa radšej utekal schovať niekam do skladu.

Che, aspoň mám na sebe ružové nohavičky zadarmo. A chudáčika možno ešte aj vyhodia. No čo už, život je taký. Ináč, volám sa Daniela, keby si chcel vedieť, ale veď už ma aj tak nikdy neuvidíš.

Dostala som hlad, asi sa pôjdem niekam naobedovať.




napísanísané:: 31.5.2005

prečítalo:: 1363 ludí