MOTÝĽ

autor:: jiddu

rubrika:: poezia


Neprestajne brázdi vzdušné pláne,
túži nájsť len svoj vysnívaný kvet,
ku ktorému vášňou vzplanie
pre chuť, ktorej už azda ani niet.

Do plachiet mu stále vietor fúka,
nenechá ho nikdy v kľude stáť,
v popredí sa týči odkvitnutá lúka
a tiež ďalší pustý, uvädnutý sad.

Raz v noci mu ale niekto vnukne,
aby zdvihol k výšinám svoj zrak,
zrazu len tak vo farbistom súkne
hľadí nepohnuto nad oblak.

V tej chvíli sa mu rany zatvorili.
Konečne našiel niečo, čo má rád.
Teraz môže z plnej sily
vzlietnuť až k nemu do záhrad.

Lenže pre krehkosť svojich krídiel,
skončí aj tak niekde v bahne,
keď zistí, že lesk, čo tam videl,
nikdy, ale nikdy nedosiahne.

napísanísané:: 15.5.2005

prečítalo:: 1364 ludí