k6.sk - literárny server

Keď sa mi pred niekoľkými týždňami zjavila pred očami pri pravidelnej večernej zdravotnej masturbácii logaritmická špirála súložiaca s integrálom, povedal som si, že s tým musím prestať. Na moju veľkú radosť mi môj psychológ dal zapravdu, hoci sa strašne smial keď som mu rozprával o svojej predstave. Predpísal mi nejaké tabletky.
Raz nad ránom sa mi zjavila vo sne kamarátka a s pobaveným výrazom v tvári zahlásila:"Grow up boy!" a ja som sa nad sebou zamyslel. Bol to šok, keď sa zmenila na Jimiho Hendrixa spievajúceho Purple Haze s mozgom nadopovaným nekvalitnou britskou kyselinou.
Musel som zmeniť svoje rozhodnutie. Abstinencia mi vážne začínala udierať na mozog. Veru, už to bude nejaký ten mesiac odvtedy, čo sme s kolegom naposledy sledovali neobvykle ukľudňujúce farebné ornamenty na bielych stenách jeho garáže...
Booože, človeku to príde normálne ľúto, keď si uvedomí, že za niektorými ľuďmi chodí len keď niečo potrebuje. A tak som sa pozviechal z postele, oholil si strnisko - teda aspoň do tej miery aby som bol spoznateľný, zjedol zbytky číny spred niekoľkých dní, pomaly zahnívajúcej v papierovom kelímku, nahodil pokrytecký úsmev číslo 3 a vybral sa za Peťom.
Peter mi otvoril dvere klasicky vysmiaty, čo bolo vysvetlením toho, prečo je jeho byt plný dymu. Usadil ma do obývačky, a mne začala meravieť sánka od kŕčovitého úsmevu. "Obslúž sa ak máš chuť!"povedal neurčito a ukázal smerom do vedľajšej miestnosti.
Čo tým chcel povedať som pochopil až stojac vo dverách diskutujúc s atraktívnou slečnou, podľa všetkého Peťovou novou priateľkou. Váľala sa medzi nádobkami so snehom, a mne bolo zle z jej dokonalých kriviek zakrytých len voňavým oparom. Vážne to musí skončiť!
Odchádzam. Volám políciu. Udávam Petra a sťahujem sa do jeho bytu k jeho priateľke. Peťova tajná skrýša totiž ušla nie práve najbystrejším fízlom a tak materiálu máme dosť až do dôchodku... Ak to takto pôjde dalej, tak sa ho ale nedožijeme. C'est la vie. Zbohom.