k6.sk - literárny server

Opiť sa rožkom snažíš ma, omotať okolo prstov?
Presvedčený ťažko vnímam slepú uličku tou cestou.
Ty čakáš, že budem skákať na tvojej píšťalky hudbu?
Ako povieš. Zo mňa stáva už sa tvoja bábka woodoo.

Nasýtiť ma túžiš vzduchom a zamknúť za mreže klietky?
Zlákaný na lepe muchou som tou nemou rečou, všetkým.
Skúšaš mi osladiť život trpkých sĺz zlých očí párom?
Táto chodba nemá východ, hrdina sa bojí právom.

Darí sa ti ma napĺňať množinou tvojej prázdnoty?
Zaplavený a ty vlna, môj plán hrajúci do noty.
Nechávaš ma zjesť hriechu plod odtrhnutý samou tebou?
Úloha splnená priam vhod, som niekým, kým som nebol.

Nie je nikdy neskoro síl dostatok nájsť, povedať dosť?
Rozmýšľam, čo som porobil, stratená moja dôstojnosť.
Stať sa v cudzích rukách bábkou, aspoň si na seba hrdá?
Špic ľadovca mojich cieľov, to ja využívam teba.