k6.sk - literárny server

(Som tieň čo plazí sa na pravé poludnie
navlhlou izbou bez svetiel;
prchavý éter čo v duši ostane
po zabudnutom sne.)

Tie isté vety,
stále tá istá reč.
Zvädnuté kvety
a hostia zmizli preč
do nástrah vlastných pazúrov.

V prievane páchne zvuk starých tamburín.
Pôjdem spať - hneď -
len čo smiech svoj zadusím fľašou talianskeho vína.
Už len raz objímem zrod
najstaršieho syna mojich rodičov
a na plachetnici z dymu
vydám sa plaviť po diaľnici snov.

(Dajú sa zafarbiť steny našich ciel?)

Prehraté stávky s vlastnou osobou,
prach v očiach motýľa a ústa plné slov
čo rokmi prerástli mäkkou hnilobou.

V mozaike tieňov pokladám hlavu do hliny.
Keď drahý spánok príde, ku šťastiu stačí mi
úsmev dňa a prchavá istota že ubiehajú hodiny.