Strach a hnus

autor:: David

rubrika:: poviedky

Strávená masa kultúry a lesku.
Zamat krásne hladí krivku čriev
keď sa s hlavou v piesku
vnáram do potlesku
a topím màtvu skromnosť v mori pliev.

Chodník zašpinený úspechom a slávou
neschodným stal sa keď prieč ním zastal strach.
Stratiť všetko zdá sa cestou pravou,
s úsmevom a vyprázdnenou hlavou,
zabiť chamtivosť a zmeniť túžby v prach.

Kráľovná, uhryzni ma na ceste ku spáse,
ak už mám umrieť, chcem vidieť krv.
Keď príde čas, spoznáš ma po hlase.
Budem stáť v opare v jesennom nečase
plačúci bez sĺz, bez zachvenia bŕv.

Na dlani s krížom a v čiernom plášti
roztrhám svoje rozmazané dielo,
a s ním i všetky závisti a zášti,
veď svojim bozkom zabila si strasti
a pri tvojom dotyku zhorelo mi telo.

Zmizlo čo stalo sa,
čo malo sa - stlelo.
V duši kľud, ...
a všade vôkol - bielo.

napísanísané:: 20.4.2005

prečítalo:: 1370 ludí