Memento
autor:: Jan
rubrika:: poezia
Prebodavam ta
minulym pohladom
stojis rovne, vystreta
celkom naha
ticha.
Sede oci su zakalene,
este sivsie,
pohlad nevyrazny, no tvrdy
a na tvojich stuhnutych perach
sa rozkladaju
zvysky
jahodoveho lesku
a mojich slin
Pozeras mi
priamo
do ubolenej hlavy,
citas moje narastajuce zdesenie
a v nastojcivej mlcanlivosti
sa opat dozadujes
mojej bazivosti
Tvoje necujne kroky
Stale blizsie
blizsie
az citim, ako sa
tvoje tvrde bradavky tru
o moj suchy hrudnik
a ja uz nevladzem
upadam do oslobodzujucich
mdlob
Bdies pokojne
len tvoje
mierne zvlnene vlasy
sa obcas pohnu
ale ty si nehybna,
biela,
stara, prachnivejuca
kostra vraha,
ktoreho stale nepochovali
minulym pohladom
stojis rovne, vystreta
celkom naha
ticha.
Sede oci su zakalene,
este sivsie,
pohlad nevyrazny, no tvrdy
a na tvojich stuhnutych perach
sa rozkladaju
zvysky
jahodoveho lesku
a mojich slin
Pozeras mi
priamo
do ubolenej hlavy,
citas moje narastajuce zdesenie
a v nastojcivej mlcanlivosti
sa opat dozadujes
mojej bazivosti
Tvoje necujne kroky
Stale blizsie
blizsie
az citim, ako sa
tvoje tvrde bradavky tru
o moj suchy hrudnik
a ja uz nevladzem
upadam do oslobodzujucich
mdlob
Bdies pokojne
len tvoje
mierne zvlnene vlasy
sa obcas pohnu
ale ty si nehybna,
biela,
stara, prachnivejuca
kostra vraha,
ktoreho stale nepochovali
napísanísané:: 18.4.2005
prečítalo:: 2110 ludí