in ventum

autor:: David

rubrika:: poezia

Plazím sa ránami s opicou na ramene,
veď je to krajšie než zobúdzať sa sám,
keď v duši pretrváva márna láska k žene
ktorej na močiari postavil som chrám.

Z lásky paranoia, z peria sa stal kov.
Lietam vesmírami tichých myšlienok
s tieňmi čo prekračujú okraj mojich snov
a so zvukom zvonu viem - prešiel rok.

Už len miazga rinie sa mi z rán
a citom vo vani dochádza už vzduch,
čas zabil i Tvoju vôňu Calvin Klein
a v prázdnote vôkol nastal ruch.

Rytmy budúcnosti,
Madamme Butterfly
a vybielené kosti
spomienok mŕtvych
na "J'taime" v lone opery.

Oči čo stratili sa
v blýskavej lobby
strhnuté prúdmi nádhery
sveta čo všade navôkol
sa odhaľuje rád
našli si cestu, načas akurát
pred slávnostným začiatkom
poslednej spoločnej večere.

napísanísané:: 18.4.2005

prečítalo:: 1437 ludí