in ventum
autor:: David
rubrika:: poezia
Plazím sa ránami s opicou na ramene,
veď je to krajšie než zobúdzať sa sám,
keď v duši pretrváva márna láska k žene
ktorej na močiari postavil som chrám.
Z lásky paranoia, z peria sa stal kov.
Lietam vesmírami tichých myšlienok
s tieňmi čo prekračujú okraj mojich snov
a so zvukom zvonu viem - prešiel rok.
Už len miazga rinie sa mi z rán
a citom vo vani dochádza už vzduch,
čas zabil i Tvoju vôňu Calvin Klein
a v prázdnote vôkol nastal ruch.
Rytmy budúcnosti,
Madamme Butterfly
a vybielené kosti
spomienok mŕtvych
na "J'taime" v lone opery.
Oči čo stratili sa
v blýskavej lobby
strhnuté prúdmi nádhery
sveta čo všade navôkol
sa odhaľuje rád
našli si cestu, načas akurát
pred slávnostným začiatkom
poslednej spoločnej večere.
veď je to krajšie než zobúdzať sa sám,
keď v duši pretrváva márna láska k žene
ktorej na močiari postavil som chrám.
Z lásky paranoia, z peria sa stal kov.
Lietam vesmírami tichých myšlienok
s tieňmi čo prekračujú okraj mojich snov
a so zvukom zvonu viem - prešiel rok.
Už len miazga rinie sa mi z rán
a citom vo vani dochádza už vzduch,
čas zabil i Tvoju vôňu Calvin Klein
a v prázdnote vôkol nastal ruch.
Rytmy budúcnosti,
Madamme Butterfly
a vybielené kosti
spomienok mŕtvych
na "J'taime" v lone opery.
Oči čo stratili sa
v blýskavej lobby
strhnuté prúdmi nádhery
sveta čo všade navôkol
sa odhaľuje rád
našli si cestu, načas akurát
pred slávnostným začiatkom
poslednej spoločnej večere.
napísanísané:: 18.4.2005
prečítalo:: 1437 ludí