Ráno, keď oslepená slnkom voníš jar
autor:: acavalalcha
rubrika:: poezia
Malinké baránky
sa vlnia
cítia krásu bezodnú
zaplnia jar skorocelom
skoro celú ju zazelenia.
Tak trochu aj závidia jeleňom
ich rozvetvené parohy
a rozvetvenú slobodu.
(vtedy vetrom rozoznený zvon svieti svetu ozvenu slobody)
V kopytách cítiť prach
v hlavách hučanie
bezzbranne utekať kde
nás
nik
nenájde.
A potom potichu
S ňufákom prikrytým
skrývať sa v papradí
v machu a
v malinčí.
tam kde koryto je ešte široké.
sa vlnia
cítia krásu bezodnú
zaplnia jar skorocelom
skoro celú ju zazelenia.
Tak trochu aj závidia jeleňom
ich rozvetvené parohy
a rozvetvenú slobodu.
(vtedy vetrom rozoznený zvon svieti svetu ozvenu slobody)
V kopytách cítiť prach
v hlavách hučanie
bezzbranne utekať kde
nás
nik
nenájde.
A potom potichu
S ňufákom prikrytým
skrývať sa v papradí
v machu a
v malinčí.
tam kde koryto je ešte široké.
napísanísané:: 8.4.2005
prečítalo:: 1511 ludí