Ráno, keď oslepená slnkom voníš jar

autor:: acavalalcha

rubrika:: poezia

Malinké baránky
sa vlnia
cítia krásu bezodnú
zaplnia jar skorocelom
skoro celú ju zazelenia.

Tak trochu aj závidia jeleňom
ich rozvetvené parohy
a rozvetvenú slobodu.
(vtedy vetrom rozoznený zvon svieti svetu ozvenu slobody)

V kopytách cítiť prach
v hlavách hučanie
bezzbranne utekať kde
nás
nik
nenájde.

A potom potichu

S ňufákom prikrytým
skrývať sa v papradí
v machu a
v malinčí.

tam kde koryto je ešte široké.

napísanísané:: 8.4.2005

prečítalo:: 1151 ludí