k6.sk - literárny server

Prchavý okamih šťastia
obtrie sa zľahka
ako motýľ,
aj drzo bez opýtania,
ako vagabund.
Zanechá v duši krásne zlo a zmizne...
Slnko sa vtedy mení na púhu guľu medzi pomarančmi,
to vtedy, keď oblohu prikryje havran
svojou veľkou peruťou.
A život zrazu plynie s nechuťou,
myšlienky sú ako sivé myši,
hlodajú skryto v duši, pekne v teplej skrýši.
Vyhnať ich nejde von...
Polámaný anjel si zhľadáva krídla s otázkou mĺkvou,
kto ho zase sklame.
A zatiaľ túlavý pes pohľadom lačného vlka nádej kradne...