Koniec.

autor:: acavalalcha

rubrika:: poezia

Ostnaté hviezdy
prerežú oblohu
V zásvite osvetlia
tváre nám do šeda
Oslepia zábleskom
zamatu do mozgu
Samotu odhalia
v zákutiach vedomia.


Omamná povaha jej visí na očiach;
smaragdových pavučinách, v ktorých sa
dávno zúfalo zmietam.

V tichosti a beznádeji.
Bez kriku a bez nádejí.

Otrokom jej myšlienok.
Prorokom môjho rozkladu.
Až ráno padám
na kolená,
Únavou zrodený
V únave skonaný.

napísanísané:: 1.4.2005

prečítalo:: 1720 ludí