k6.sk - literárny server

Autá
utekáte pred mojím
pohyblivým skleníkom
utekáte
a lesknete sa
červenáte
(černiete
zelenáte) sa
a mosty, stromy, lampy
naberajú svoje podoby
v rýchlom mihotaní
mojich unavených viečok
cestou sa kĺžeme
nasledujúc biele čiary
splývajúce do
nekonečnej priamky

Počuť
to najjemnejšie ťukanie
dažďom o sklo
tak príjemné
že ho v predstavách
cítim na pokožke
unavene sa vpíjajúc
do mňa
ako kedysi bozky milého

Neskôr
v svetle nočných neónov
všetko mení tvary a vône
myšlienky bujnejú
rozrastajú a uzlia sa
až mi v hlave
zarastá posledná škárka
pozorujúca
tmavé pohyblivé škvrny
za sklom
Padám spánkom
Rastiem
Duním
a zobúdzam sa
stará, ubolená, šedivá

Slnko
vchádzaš mi v ústrety
červené a ranné
šplháš sa
a občas
v zajatí stromov
nebadane mizneš
vo vlastnom svete
výšok

Diaľka sa skracuje

La Défence
sklené údolie
La Défence
si hustým betónovým závojom
nad mojimi očakávaniami
(za občasného natriasania
odrážam sa v Tvojom lesku
ostrom a pichľavom
tak ako celý pohľad na Teba
tak ako Ty
La Défence)

Prestáva pršať
Posledné kvapky
stekajú po skle

Konečne zaspávam
v kráľovstve Epernon