Drogy
autor:: Sara17
rubrika:: poviedky
Bola tma.
Všade bolo ticho,iba kvapky dážďa cinkali na oblok.
Jeho oči boli sklopené a plné sĺz.
V jeho hlase bolo počuť iba ťažké stonanie a bolesť.
Jeho svet bol iný.
Bol tmavý a plný strachu.
Plný strachu pred tým čo ho čaká,pred tým,pred čim sa neukryje.
Jeho tvár bola zo dňa na deň bledšia a jeho telo postupne slablo a meravelo.
Bol úplne sám.
Nemal nikoho.
V opustenej tmavej pivnici trávil celé dni.
Bol troska.
Nikto oňho nezakopol.
Ničil sa úplne sám.
Ničil sa tým čo robil a čomu nedokázal odolať.
Drogami.
Mal nesmiernu túžbu.Túžbu stať sa iným človekom.
Ale už bolo neskoro.
Dávno bol odsúdený.Odsúdený za to čo páchal a pred čim sa už neskryje.
Nastala noc.
Vietor sa rozfúkal.
Bolo čoraz krutejšie počasie.
Tá zima ho zabíjala.
Nevládal.
Bol už taký slabý.
Cítil,že niečo s ním nieje v poriadku.
Mal pocit,že čoskoro umrie,že odíde z tohto sveta.
Ale jemu to predsa bolo jedno,on iba potreboval ďalšiu dávku.
V duchu mu niečo šepkalo aby to nerobil.
Ale on cítil,že to nezvládne,veril,že s jej pomocou sa z toho dostane.
Predstavte si on jej veril,veril tej droge,ktorá ho každou minútou,každou sekundou okrádala o jeho biedny život.
Neuvedomoval si,že len jej vinou zomiera.
A tak sa to stalo.
Pichol si poslednú dávku,ktorú mal.
Cítil sa výborne,bol šťastný.
Ale toto šťastie netrvalo dlho.
Keď zistil,že bola jeho posledná,začal kričať,reval,až kým od únavy neodpadol.
Keď sa na druhý deň prebral - bol celý modrý a na očiach mu bolo vidieť,že to už dlho nevydrží.
Tá droga ho ničila,rozožierala.
Už sa nemohol ani pohnúť.
Ledva dýchal a každou sekundou unikal z neho život.
Život,ktorý vymenil za drogy.
Drogy,ktoré mu neposkytnú úplne nič.
Iba utrpenie a smrť...
Všade bolo ticho,iba kvapky dážďa cinkali na oblok.
Jeho oči boli sklopené a plné sĺz.
V jeho hlase bolo počuť iba ťažké stonanie a bolesť.
Jeho svet bol iný.
Bol tmavý a plný strachu.
Plný strachu pred tým čo ho čaká,pred tým,pred čim sa neukryje.
Jeho tvár bola zo dňa na deň bledšia a jeho telo postupne slablo a meravelo.
Bol úplne sám.
Nemal nikoho.
V opustenej tmavej pivnici trávil celé dni.
Bol troska.
Nikto oňho nezakopol.
Ničil sa úplne sám.
Ničil sa tým čo robil a čomu nedokázal odolať.
Drogami.
Mal nesmiernu túžbu.Túžbu stať sa iným človekom.
Ale už bolo neskoro.
Dávno bol odsúdený.Odsúdený za to čo páchal a pred čim sa už neskryje.
Nastala noc.
Vietor sa rozfúkal.
Bolo čoraz krutejšie počasie.
Tá zima ho zabíjala.
Nevládal.
Bol už taký slabý.
Cítil,že niečo s ním nieje v poriadku.
Mal pocit,že čoskoro umrie,že odíde z tohto sveta.
Ale jemu to predsa bolo jedno,on iba potreboval ďalšiu dávku.
V duchu mu niečo šepkalo aby to nerobil.
Ale on cítil,že to nezvládne,veril,že s jej pomocou sa z toho dostane.
Predstavte si on jej veril,veril tej droge,ktorá ho každou minútou,každou sekundou okrádala o jeho biedny život.
Neuvedomoval si,že len jej vinou zomiera.
A tak sa to stalo.
Pichol si poslednú dávku,ktorú mal.
Cítil sa výborne,bol šťastný.
Ale toto šťastie netrvalo dlho.
Keď zistil,že bola jeho posledná,začal kričať,reval,až kým od únavy neodpadol.
Keď sa na druhý deň prebral - bol celý modrý a na očiach mu bolo vidieť,že to už dlho nevydrží.
Tá droga ho ničila,rozožierala.
Už sa nemohol ani pohnúť.
Ledva dýchal a každou sekundou unikal z neho život.
Život,ktorý vymenil za drogy.
Drogy,ktoré mu neposkytnú úplne nič.
Iba utrpenie a smrť...
napísanísané:: 14.3.2005
prečítalo:: 1685 ludí