Ostaň!

autor:: Sara17

rubrika:: poezia

Stoj!Nechoď nikam!Ostaň so mnou!
Bojím sa sama prechádzať tmou.
Nedokážem sa smiať a nebyť vedľa Teba,
ak neostaneš pre mňa,ostaň pre seba.

Neodchádzaj!Bez Teba zhasne moje slnce,
ak nahradí ho mesiac,zahubí moje srdce.
Iskra v očiach zhasne,žiaľ ju nahradí,
ak neostaneš,môj úsmev sa zatratí.

Prosím Ťa!Pozri sa mi do očí a uvidíš
čo cítim a možno raz pochopíš.
Nepoviem nič,chcem,aby si to videl sám
ako odchádzaš a ja srdce zabíjam.

Bojím sa!Bojím sa samoty áno.
Silná osoba napovrch,no slabá každé ráno.
A každý večer,každý deň mám strach,
že ostanem len spomienka a nakoniec len prach.

Vráť sa!Obráť pohľad a uvidíš môj plač.
V slzavých očiach bude len sen.Prepáč!
Odchádzaš.Nechávaš ma tu samotnú,
a vieš,že ani priatelia korene lásky nevytnú.

Zbohom.Mávam a hľadím na Tvoj tieň.
Spomienka,túžba,ostal mi len sen.
Obrys tela stráca sa v diali,
nesplnilo sa čo obaja sme si priali.

Nie!Stoj!Počkaj!Vypočuj ma.
Ak odídeš ostane smútok len večná tma.
Duša kričí no hlas sa nehýbe,
láska mi odchádza,šťastie už nežije!!!

napísanísané:: 14.3.2005

prečítalo:: 1350 ludí