k6.sk - literárny server

Kreslím svoje pocity.
Sú bielo - čierne.
Žiadna živá farba,žiaden odtieň.
Žiadne stromy,tráva či kvety krásne,
všetko je čierne,pusté a prázdne.
Prečo mám kresliť pekné veci,keď ich tak necítim?
Cítim sa mizerne a neviem čo mám robiť.
Láska pomaly z môjho srdca vyprcháva,
a ja nechcem raniť osobu ktorej som ju dala.
Ako sa mám zbaviť tých zlých pocitov?
Ako mám zabudnúť na sen plný nehy a jeho dotykov?
Čo mi tým snom chcel Boh naznačiť?
Moje trápenie chcel ním ukončiť?
Ak ho však chcel ukončiť ešte viac mi ho sťažil,
moje srdce chce zmeniť smer,ale rozum nechce ďalší omyl.
A tak srdce trpí a nemôžem to zastaviť,
ale prečo práve ja sa musím takto trápiť?
Prečo nemôžem byť šťastná a niekoho milovať?
Prečo musím byť taká citlivka a každého ľutovať?
Prečo neviem povedať "DOSŤ" a už sa netrápiť?
Veď to môžem behom sekundy zastaviť...
A čo potom?
Výčitky,plač a ešte väčšia bolesť?
To nedokážem urobiť,och môj bože...