ruch
autor:: andrej sitniansky
rubrika:: poezia
ruch,
preni-kajúci
s lúčmi popoludnia
do dusného priestoru.
ruší,
počutky nezaujímavého hluku,
odvádzajúce pozornosť.
Vzduch
čerstvý vzduch z ktorého by sa tešili vnuci.
za slnkom ukrytá tma,
a jej pachuť.
Necítiš sto rúk,
sto nôh,
ktoré víria vzduch,
a omylom z neho robia vietor.
Víchor čo zamietol do záveja kosť.
Či žije ešte cnosť.
v tejto bezútešnej dráme,
z ktorej sa márne spovedáme ?
Prach, vietor, kosť a kameň.
Ich tušenie mi mozog preniká.
V potoku gýčovitý obraz- bábika,
aspoň že drevená,
nemôže sa červenať.
Aj by som kričal amen.
Nemalo by to cenu,
ticho sa túlim k Pilátovmu menu,
v nezachytiteľnej túžbe presvedčiť jeho i seba,
že pravda jestvuje, jak predchuť neba.
Ruch zaniká.
Rozhostí sa ticho podvečerného mesta.
Výkriky zavretého Škrábika,
ktorému ozaj bola Cirkev nevesta.
Nie neviestka.
chce viesť - vie kam ?
V netrvajúcom tichu ktoré sa každú chvíľu zrúti,
Cimrmanovi katolíci-ľudožrúti,
moji milovaní bratia,
pomaly sa nám spred kostola tratia,
boli sa pozrieť kto s kým prišiel,
a ako bol oblečený,
kto si čo myslel,
či boli dneska v chráme pekné ženy,
a tiež či mal dneska kázeň ten sympatický mladý kaplán.
neviete ? " ten pri novom pastoračnom centre ťahá nadplán".
Tak sa dav prebojoval až za chrámovú oponu,
spieva si gitarovú pieseň opojnú,
Gorazda prešiel opoj, nu,
ťažko si navyberáš, prišlo vytriezvenie,
a cítiš sa jak vtedy po opici,
keď si sa túlal, ráno po ulici,
a zablúdil si vtedy do chrámu,
tam podvedome cítiac ochranu,
veriaci pevne, pevne vo vzkriesenie,
čítajúc slovo dávne: " Kristovi bojovníci".
Sa roztratili v dave,
schádzajú sa už iba ku oslave,
nevidiac že už dávno nie je prečo sláviť,
keď národ smúti,
to už skôr zavyť,
prečo im hlavy skydli v spočinutí...
jedine nekrvavú obetu.
neskutočný a predsa pravý,
nech si aj kričia posvätné kravy,
dar, ktorý sa sám dal svetu.
No vysvetlite jednu jedinú vec našim bratom bratia,
vy ktorí nesiete kríž ako svoju zástavu,
vy ktorí sa nesiete pri kríži ako na tróne,
a vyhánate z neho jeho vládcu,
jedinú jednu vec keď vysvetlíte mne i pohanom,
ja stíchnem, oni kroky svoje obrátia.
Jediné slovo potrebujú všetci počuť od Teba,
ktorý sám vidíš minimálne do neba,
a o všetkom vieš lepšie ako sa to má,
strašiac nás slávnym menom Sodoma.
Boh zostúpil a v nekrvavej obete,
daroval všetkým ľuďom seba samého,
ukázal víťazstvo nám nad smrťou,
a všetko čo je ľuďom na spásu,
prisľúbil istý triumf dobrého,
to všetko spravil, dobre, poviete,
mi jednu jedinú vec v tomto obraze,
ktorú ste urobili vy ?!
Povedzte jednu svoju zásluhu,
že tvárite sa na pána, nie na sluhu,
že pyšníte sa ako ruža vo váze,
a nevidíte veniec tŕňový.
Povedzte čo ste urobili Vy !
Alebo len čo ste si pripísali,
stavajúc na odiv sa do slávy,
povedzte tým čo šťastní sú aj malí.
A len jediné nikdy nechápali.
Kde zobrala sa bratia moji vznešení,
kde našli ste jej dôvod v činoch na zemi,
kde skvitol kvet čo nemá koreň väzení,
pri strete našom prečo hlas i pohľad klesne mi,
kde zobrala sa aj v tom srdci mnícha,
nad všetko panovačnosť,
dobre že neleje sa aspoň do kalicha
a spupnosť samozrejmá, dobrá je vám vlastnosť?!
Tak na čo sa tak hrdí vaša pýcha ?
napísanísané:: 10.3.2005
prečítalo:: 2094 ludí