Vzduch

autor:: Slunecnik

rubrika:: poezia

Vzduch je vzduch

Trbliece sa v ňom štekot psa a krákanie vrán
Rastú nim vône stromov
Vyfarbujú ho slnečné okuliare

Sem tam zo vzduchu vyrastú
nenávistné malé hlavy
Ostrými zúbkami sa zahryznú do lúčov kvitnúceho vzduchu
Zmiznú.
Stále hladné
Nútia ma odvrátiť hlavu.

Do vzduchu sa rozpletie dym z cigarety.
Vzduch na moment sčernie.

Do vzduchu sa zapletú hlasy na dne hlavy.
Zvuky , šepoty.
Vzduch na moment sčernie.

Vo vzduchu /Keď odvrátim hlavu/
v kaviarni na Slnku /Keď zatvorím oči/
Sa stretnú dávno mŕtvi priatelia.
Pozerajú na námestie.
Ktorým plazivo rastie vzduch.
Pozeraju ako ostré zúbky trhajú
Na zvuky na šepoty
vzduch

napísanísané:: 9.3.2005

prečítalo:: 1761 ludí