Laska

autor:: Radanka

rubrika:: poezia

Nebo sa halí tmavým plášťom
a oči vravia veci bez zmyslu.
Pás slnka sa strieda s letným dažďom
z pier už nepočuť vetu súvislú.

Tichý spev ohňa dáva len zradu,
bolesť v duši tak silná je
a ty radšej nechceš cítiť tú pravdu,
že tvoje srdce už nebije.

Chceš vedieť kam zmizlo.
Možno ti ho niekto vzal.
Prečo to spravil, to nevie nikto,
no chceš, aby ti ho ihneď dal.

Plameň ohňa už zhasína
a tvoje oči tiež.
Aj vietor v stromoch ticho usína,
už sa to nikdy nedozvieš.

A pohľad ti padne na zem,
kde zlodej tvojho srdca leží schúlený,
zrazu chceš všetko premeniť na sen,
nech tento okamih nie je navždy stratený-

Otvoríš oči, lúč slnka ťa bodne
ako šíp v páse vkolený.
Nie nevidíš toho, pri ktorom srdce ti zovrie,
len chladný, pustý kvet do trávy vložený.

napísanísané:: 12.1.2004

prečítalo:: 1274 ludí