k6.sk - literárny server

Búrková kaluž
Je krátka
Táto hádka
Sám so sebou a Bohom v sebe,
Pozeráš do hĺbky na sivé nebe,

Prevraciaš zmysel určitého pojmu,
Či sklo v tom oku, a či slza dojmú
Stále sa nám od seba vzďaľuješ,
Obraz si v neurčitku maľuješ,

A je to farba jasná, je to farba falše,
A rany, slzy, smiech a iné pôžitky,
Ako sme plačom premočení do nitky,
Nie sú už moje – tvoje už sú naše.

V symfónii nerozoznateľných zvukov,
Čo azda pochádzajú od pavúkov,
Veď sa to ozaj v hluku ťažko zisťuje,
Prešla búrka a či je ?

Ak nie je, čo je potom ticho,
Únava
Či hlad pohltený pýchou ?
Únava.