k6.sk - literárny server

Že ostávajú z našich predstáv črepy ?

Nevidel by to iba slepý,
Že hoci sa nám srdce rozpadá
Na jeho mieste rastie záhrada,
A skutočnosť je krajšia ako sen,
Hoci je časťou jeho len
Čím naplní sa,
Iné popiera

O vzdušný oblak keď sa opieraš,
Nie je to krajšie ?
Nie bo pevná zem to nie je iba hlina,
Tá tvrdá suchá zem je iná,
No kráča sa nám po nej ľahšie...

A časom s vlahou zakvitne,
Hoci len trsom poľných kvetov na púšti,
V tej vlahe sa zo zeme opäť zodvihne

A z Tvojej ubolenej hlavy hlahol nepustí....