List EX

autor:: David

rubrika:: psycho

Ahoj Laska.
Posledne dva dni som v zvlastnom dusevnom rozpolozeni.
Prezil som ich na rozhrani bdenia a spanku,
24hodin bdenia, 24hodin spanku. Medzitym cas na rozmyslanie
a rekapitulaciu svojho zivota. Poznas ten stav, ked ma clovek horucku?
Nechuti mu jest, najradsej by sa proste vyparil, kraca ako bez duse,
zasneny so sklenym pohladom...Tak asi tak vyzeram posledne dva dni.
Lenze bez horucky. Rozhodol som sa, ze ti musim napisat nasledujuce,
hoci som riadne zmateny... Toto su moje myslienky:

Z prijemneho pocitu sa stava utrpenie,
a namiesto toho, aby laska ukazovala cestu,
nuti nas ju hladat.

Hoci sa vsetko zda byt take jednoduche,
zacina sa ma zmocnovat panika...

Ked clovek trpi z lasky,
je to lepsie ako keby trpel kvoli prazdnote.
Nie je vsak lepsie netrpiet?

Neviem, ci to co pisem ma hlavu a patu.
Neviem, ci to pochopis tak ako som
to myslel, ale vlastne ani ja sam neviem,
co sa teraz vo mne deje, a ci viem co chcem.

Mozno len hladam lahsiu cestu.
Cestu bez bolesti, utrpenia,
mozno sebecku, kazdopadne volnu.

Volnost je krasna ked si ju clovek dokaze uzit.
A este krajsia je ked si ju dokazu uzivat dvaja.
Ale je to vobec mozne?

Co ked sa sloboda zmeni na retaz?
Pocit naplnenia ostava. Ale je nutne volit medzi
pocitom naplnenia a pocitom slobody?
Alebo je mozne mat oba. Ako?

Na to sa pokusam prist...
Do nicoho sa mi nechce a kracam medzi dvoma priepastami.
Neviem ktora je ta spravna a ktora ma znici...
Obe su nebezpecne, a cesta po ktorej idem sa pomaly konci.
Nedava mi inu moznost, len sa rozhodnut.

Citim, ze zijem v privelkom stereotype. A to ma nici.
Potrebujem zmenu. A zmena znamena zivot.

Zivot. Zivot je to co mam najradsej.
Stelesnenie radosti, slobody, mieru, lasky, tolerancie.
To su idealy, ktore su pre mna posvatne.
Da sa zachovat dostojnost ked strati clovek coilen jeden z nich?
Nezradi tym aj vsetky ostatne?

Mozno sa na nejaky cas odmlcim. Kazdopadne potrebujem oddych.
Prepina mi. Zo skoly, z rodiny, z kamaratov.
Aj od toho, co ma clovek najradsej si musi raz za cas dat oddych.

Nie nepotrebujem psychiatra, aj ked psycholog by mi mozno pomohol.
Proste je na mna toho trochu moc a potrebujem prehodnotit svoje priority...
To je vsetko, co som ti chcel povedat.
Zatial koncim.
S laskou,
David

napísanísané:: 8.1.2004

prečítalo:: 1402 ludí