Hrdosť
autor:: Sara17
rubrika:: rozpravky
Smútok už odišiel,hrdosť stojí pri dverách.
Už žiadna slza nepadne,oči sa budú na svet len usmievať.
Každej slze hrdosť zabráni a nedovolí jej stiecť,
každý smútok rýchlo zaženie,srdce už viac nebude trpieť.
Pri každom úsmeve srdce radosťou podskočí,
pri každom smútku s hrdosťou vykročí.
Hrdosť ho bude sprevádzať a už mu nedovolí trpieť,
každá rana sa rýchlo zahojí a nebude ho už viac bolieť.
Každý smiech bude znásobovať jeho radosť,
bude sa už len tešiť,nebude poznať krutosť.
Každým dňom bude mať viac a viac odvahy,
nedovolí nikomu aby jeho hrdosti zabránil.
Jeho hrdosť bude dňom a dňom narastať,
už nebudú chvíle keď bude bezmocne plakať.
Už nebudú chvíle,keď sa bude na svet smutne pozerať,
už budú len chvíle,keď sa bude zo všetkého radovať.
Už žiadna slza nepadne,oči sa budú na svet len usmievať.
Každej slze hrdosť zabráni a nedovolí jej stiecť,
každý smútok rýchlo zaženie,srdce už viac nebude trpieť.
Pri každom úsmeve srdce radosťou podskočí,
pri každom smútku s hrdosťou vykročí.
Hrdosť ho bude sprevádzať a už mu nedovolí trpieť,
každá rana sa rýchlo zahojí a nebude ho už viac bolieť.
Každý smiech bude znásobovať jeho radosť,
bude sa už len tešiť,nebude poznať krutosť.
Každým dňom bude mať viac a viac odvahy,
nedovolí nikomu aby jeho hrdosti zabránil.
Jeho hrdosť bude dňom a dňom narastať,
už nebudú chvíle keď bude bezmocne plakať.
Už nebudú chvíle,keď sa bude na svet smutne pozerať,
už budú len chvíle,keď sa bude zo všetkého radovať.
napísanísané:: 20.2.2005
prečítalo:: 1496 ludí