Temnota

autor:: Sara17

rubrika:: poezia

Tma a tiene.
Všade je ticho,všetko drieme.
Len tichý šepot našich pier.
Tajomné kroky a záhadný smiech.
Krvavé slzy nechcú prestať tiecť.
Necítiť už ani tú tupú bolesť.
Cítiť už len chlad a zradu na perách,
všade je to hrozné ticho,ktoré ma zožiera.
Pomaly,ale isto strácam sa v temnotách,
už nechcem počuť tlkot môjho raneného srdca,
už nechcem počuť slzy stekajúce po tvári,
nechcem aby vyšlo slnko,nech tma ma zahalí.
Tebe je to jedno čo teraz cítim,čo mi je.
Tebe na mne nezáleží,je ti jedno čo sa mi stane.
Teba nebolí srdce tak veľmi ako mňa,
Ty nevieš,že pomaly vo vnútri zomieram.
Sklopená hlava a oči plné sĺz.
Už nepoznať lásku,svet je plný múk.
Bolesť.
Prenikavá a pálivá bolesť.
Kde je moja hrdosť,moja radosť a môj smiech?
Kde sa to všetko stratilo,kde je to dnes?
Ten šepot Tvojich pier a náhle kroky niekam preč.
Tam,kdesi,je tá moja hrdosť,radosť a smiech...
Už nechcem vidieť svet!

napísanísané:: 20.2.2005

prečítalo:: 1361 ludí