s.o.m.

autor:: David

rubrika:: poezia

Stáročia tichej bázne,
roky modlitieb a
keď zvonček zaznel
Zem zahalíl čierny plášť.

Do vetra vstúpil som na cesty neznáme,
po blate kráčajúc v nečase večernom
v rukách s odkazom čo v hluku nemennom
k životu prebúdzal sa pomaly.

Stratený je deň a tma zdá sa zákerná
keď pláva vôkol v oblúkoch čo značia
spojenie myslí ktoré zamyká
hrubú knihu histórie sveta
a nedýcha,
nedýchaš,
nedýcham
keď voda tlačí na pľúca.

Som v presile.
Som tretia strana mince ktorá nikdy nepadne
no dotýka sa ďalších dvoch a blyští nápadne
keď kotúľa sa po zemi
do kúsku tieňa v zázemí
a stojí vždy keď peniaz nie je na hrane...

Pod odkvapom sucho,
zástavy a stuhy na očiach,
prázdne zlosti,
v očiach more,
blyskot śable,
štrkot váh
praskanie tuhých šliach,
a ticho... ako nikdy predtým -
len vreskot stroskotanej lode.
S tvojím "zbohom" zmizol všetok strach.

napísanísané:: 7.2.2005

prečítalo:: 1387 ludí