k6.sk - literárny server

Krásna biela, tichá smrť.
Nestrieľa, a neútočí.
Sám ju príjmaš s potechou.
Opantá ti zmysly, oči.
Krásne hreje pod miechou.

Ticho vdýchneš krásny kľud,
Zreničky rozídu sa blahom,
Vidíš vesmír v tichom pohybe.
Pery túžia po bozku vlahom,
no len sivý dym ich rozhýbe.

Opustený márne hľadám pokoj,
v nej čo tiež ženského je rodu,
A čo ma ticho mámi rozkošou,
no v čiernu farbí pľúca a i vodu,
a smrť ukladá pod kožou.