k6.sk - literárny server

Ráno pozerám na sneh.
vidím v ňom tváre, ktoré som nikdy nevidel

V kryštáloch vody ako v očiach
Splývam a roztekám sa po slnku

Zo snehu sa tváre na mňa usmievajú
Tváre ľudí, ktoré určite chcem stretnúť

Potom si prišla.
S roztopenou kvapkou na mihalniciach
A usmiala si sa

A tak plávam v nežnom priliehavom snehu
Rátam kryštály vody na mihalniciach
A úzke stopy za mnou
(Na brehu)

Odmietam sa pozrieť na druhú stranu rieky
Ktorou tečú autá a v nich tečú ľudia
vydychujú dym a v ňom vety

Kráčam, Hrám sa
na nemú skrývačku s vecmi
Ktoré tu boli
Ktoré tu sú
ktoré ukryl sneh
pretože všetko sú len veci

Vravím si breh
Na druhej strane rieky
Pokrýva vysušená
Pláň
pláž
plán
Ktorou utekám
Ktorou utekáš
v ktorom hľadám

Vravím si breh
Je jedna z dvoch nespojených dlaní
Zavesená v čase
Na ktorej navliekam
na melódie slová
Ktoré inak neviem povedať

Vravím si rieka
Sú len (nevyslovené) slová
Tak ich píšem

Píšem ich potom
(ako) si prišla
s roztopenou kvapkou vody
na mihalniciach
A usmiala si sa