Po prúde

autor:: David

rubrika:: poezia

Tisíckrát spočítané kroky,
tisíckrát odmietnuté myšlienky,
a asfalt, čo sa topí
pod krídlami odrastených húseníc,
v žeravých prúdoch
steká rovno do našich očí.

Afekt, falošné slzy, sinka pod obočím
a davy, čo na kŕdle vtákov sťahovavých s obľubou sa hrajú:
ak otočí sa hviezda, zamieria tiež na juh.

Oči prepálené blikotom večera,
len čo sa vznáša medzi mrakmi
vraj môže byť nádhera,
a všetko krásne trvá iba krátko.
Bublina.
Hviezdička letí, zabliká, zhasína,

a zraky zmätených divákov
len nehybne hľadia
kým valí sa na nich
lavína zvukov a tvárí,
prefabrikovaných hlasov
a pleti čo pod nánosmi
make-upu blyští sa
jak kalich na oltári.

Zavieram oči pred svetlom, ľuďmi, hlukom,
priveľmi cením si svoj fungujúci zrak,
v útrobách Parížskeho metra nechám sa zviesť piesňou
čo na obitej harmonike hrá starý homelesák
a neubránim sa prívalu slaných sĺz.
Underground.
Zhasnutá planéta čo dýcha
a v trýznivom hlade si trhá mäso z vlastných pŕs.

napísanísané:: 17.1.2005

prečítalo:: 1393 ludí