k6.sk - literárny server

Oči žiariace spoza šálky kávy
svojim matným pohľadom
pozorujú príbehy a správy
(a slza zaskvie sa leskom
pri každom objatí hrdinov.)

Padáme večerom
na preplnených krídlach
spoločenskej nudy
a až keď únava viečok
nás odsúdi na bezhlavý únik
sčítame s pomocou prsta
naše letokruhy
a skamenieme v šoku.

Životy zložené z farebných lúčov,
zvuky hudby prenášané vlniacou sa krivkou,
v masážnom kresle trápenie stíchlo,
veď vo svete voyeurov čas uteká rýchlo.

Oči hľadiace na mäkkú lúku
cez slaný závoj šťastných sĺz
uťali nehybnú ruku, čo
snahou žiť cudzí život
núti nás na vlastný zabudnúť.